Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat prenosné aj na človeka. Postihuje pritom predovšetkým centrálny nervový systém v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Ochorenie sa zvyčajne končí smrťou.
Prenos ochorenia
Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý má afinitu k nervovým bunkám, a ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu sa šíri z miesta infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Vírus sa do organizmu dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy teplokrvných zvierat, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka.
Vakcinácia voľne žijúcich zvierat
Ako sme už uviedli, besnota líšok sa na Slovensku stále vyskytuje. Je vypracovaný a vykonáva sa národný program utlmovania besnoty orálnou vakcináciou. Pre dosiahnutie konečného efektu má rozhodujúci význam okrem kvality vakcíny i spôsob jej aplikácie a dobrá organizácia. Štátna veterinárna správa Slovenskej republiky zorganizovala na jar 2001 už tretiu sezónnu kampaň trojročného programu orálnej vakcinácie voľne žijúcich líšok obyčajných proti besnote leteckým spôsobom. Veterinárni inšpektori pre ochranu zdravia zvierat na krajských veterinárnych správach Slovenskej republiky sú odbornými koordinátormi leteckého i ručného pokladania pre územie jednotlivých krajov. Koordinátor zaisťuje na zverenom území potrebné konkrétne úlohy, hlavne styk s leteckou spoločnosťou, informovanie médií a orgánov na krajskej a regionálnej úrovni, kontrolu skladovania a transportu vakcíny, dohľad nad spôsobom vykonávania akcie a jej vyhodnocovanie. Výsledkom tejto orálnej vakcinácie je, že sa výrazne znížil počet nových ohnísk besnoty.
Aké vakcíny sa používajú.
Od roku 1980 sa používa vakcína, ktorá sa získava rozmnožením vírusu na kultúrach ľudských diploidných buniek (HDCV) alebo na primárnych kultúrach kuracích fibroblastov (PCEC). Táto očkovacia látka vyvoláva aktívnu imunitnú odpoveď.
Komplikácie
U 30-74% očkovaných osôb boli zaznamenané lokálne nežiadúce reakcie ako bolesť, začervenanie, opuch a vyrážka v mieste vpichu. Celková reakcia (bolesti hlavy, brucha, svalov, závraty) sa objavila u 5-40% očkovaných. Začatá liečba alebo preventívne očkovanie sa nemá prerušovať ani odkladať. Vzniknutú lokálnu alebo celkovú nežiadúcu reakciu treba tlmiť farmakologicky.
Je očkovanie psov a mačiek nebezpečné?
Očkovanie psov a mačiek nie pre zvieratá nebezpečné a neovplyvňuje psychiku zvieraťa. Psy a mačky nie je potrebné na očkovanie dopredu zvlášť pripravovať. Samotný úkon trvá veľmi krátko, očkuje sa do podkožia a komplikácie po očkovaní sa vyskytujú len veľmi ojedinele. Niektoré precitlivené jedince môžu reagovať opuchom v mieste vpichu, ktoré po niekoľkých dňoch ustúpi. Ak bola dodržaná vakcinačná dávka, ktorá je 1 ml očkovacej látky bez ohľadu na veľkosť zvieraťa a vakcinácia bola správne vykonaná je zviera proti besnote odolné po dobu 1 roka. Očkovaný pes nevylučuje vírus besnoty, aj keby psa pokúsala besná líška.